Drogy a drogové závislosti
Nevedomosť a neinformovanosť o tomto jave vyvoláva tendenciu k popieraniu, odmietaniu závažnosti problému, jeho iracionalizáciu. Jedine prostredníctvom široko koncipovanej prevencie, pravdivej informovanosti, schopnosti vnímať a rozlišovať somatické a behaviorálne zmeny rizikových jedincov sa môžeme vyhnúť a pomôcť tomuto neželanému javu. K tomu je nevyhnutne potrebná systematická osveta, neznalosť totiž blokuje sprostredkovanie včasnej pomoci. Je pravdepodobné, že miera zneužívania drog bude naďalej narastať. Pri pohľade do histórie rôznych kultúr sa ukazuje, že každá kultúra akceptovala ako svoju súčasť niektorú zo známych drog. Napríklad juhoamerické kultúry užívali pri náboženských obradoch koku, africké národy pestovali kathu. Z Mezopotánie pochádza ópium - zaschnutá šťava nezrelých makovíc. Európske národy legalizovali užívanie niekoľkých drog, ale predovšetkým alkohol a tabak. Rozvoj medicíny a farmakológie priniesol celý rad nových látok, ktoré sa začali zneužívať ako droga. Najtragickejšie je, že sa objavuje v rôznych formách už aj medzi žiakmi všetkých stupňov a typov škôl. Veková hranica získavania prvých skúseností s drogou sa znižuje. Toxikománia spôsobuje tragické zmeny v hodnotovom systéme človeka a vyúsťuje do rozpadu osobnosti. Alarmujúco pôsobí aj nárast drogovej kriminality a celkovej morálnej devastácie spoločnosti. Zameriavame sa na túto závažnú tému spoločnosti v širšom kontexte.
Cieľom diplomovej práce je poukázať na niektoré skutočnosti, príčinné faktory, ktoré sa významnou mierou podieľajú na vzniku drogovej závislosti a s ňou aj spojené sociálno – patologické javy.
Diplomová práca je rozdelená na dve časti. V teoretickej časti sme sa zamerali na vysvetlenie základných pojmov týkajúcich sa problematiky drogových závislostí, t.j. príčinami a faktormi jej vzniku, vymedzujeme oblasť prevencie a zaoberáme sa jej účinnosťou.
Vo výskumnej časti záverečnej práce venujeme pozornosť žiakom druhého stupňa ZŠ v Brezne, časť Mazorníkovo a ich vzťahu k drogám s osobitým zreteľom na zistenie úrovne prevencie drogových závislostí na základnej škole. Použili sme metódu dotazníka, ktorý obsahoval otázky prevažne s vopred danými možnosťami odpovedí. V práci sme ako hlavné informačné zdroje použili publikácie od prof. PhDr. Jolany Hroncovej, PhD. MUDr. Dalibora Ondruša a doc. PhDr. Petra Ondrejkoviča.
1 DROGY A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI
1.1 Vymedzenie základných pojmov
V dnešnej dobe milióny ľudí na celom svete užívajú omamné látky a drogy, ktoré vyvolávajú drogovú závislosť. Svetový kolotoč sa stále točí. Tvoria sa v mnohých podobách a sú prirodzenou súčasťou našej prírody. Ľudstvo sa však neuspokojuje s doteraz vyvinutými drogami, ale hľadá stále nové a nové látky, ktorými by svoju túžbu po droge uspokojilo. V dobe masovej toxikománie vidí veľká časť verejnosti v konzumácii drog znak úpadku a radikálne zlo, ktoré ničí akúkoľvek sebaúctu. Iní obhajujú legalizáciu omamných prostriedkov, kontrolovanú distribúciu alebo „pasívne obchodovanie“. Drogy sú nielen zlé, ale môžu mať aj kladnú stránku, napr. morfín ako liek proti bolesti, len ich zneužitie pôsobí ako jed a deštrukcia. Dôležité je však vedieť o rizikách, ktoré sú u mnohých drog také vysoké.
V danej situácii je potrebné vysvetliť niektoré základné pojmy týkajúce sa danej problematiky ako sú: droga, drogová závislosť, psychická a fyzická závislosť, toxikománia, úzus, abúzus, misúzus, abstinenčný syndróm a drogová tolerancia.
Droga
Omamné látky poznalo ľudstvo už v dávnej minulosti. Rímsky cisár Marcus Aurélius konzumoval silnú dávku ópia. V starovekom Egypte lekári predpisovali pacientom ópium ako analgetikum a sedatívum. Droga je prírodná alebo syntetická chemická látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií (Mistrík,1975).
Ako uvádza P. Ondrejkovič (1999, s. 12) droga je: „upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je po vpravení do ľudského organizmu schopná vyvolať psychickú alebo fyzickú závislosť ².
U nás sa slovo droga používa hlavne v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav, náladu človeka a na ktorú zväčša vzniká závislosť. Najčastejšie vzniká závislosť v súvislosti s užitím heroínu. Vytvára sa chorobná závislosť od drogy, ktorá sa nazýva toxikománia (Podhradský, Komárik,1990).
Toxikománia
Pojem toxikománia je odvodený od gréckeho slova „toxon“ a „mánia“, čo znamená nadšenie, vášeň, záľuba (Urban,1973). Pod pojmom droga Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1950 publikovala nasledovnú definíciu drogy: „Toxikománia je stav periodickej, alebo chronickej intoxikácie, ktorý škodí jednotlivcovi i spoločnosti a je vyvolaný opakovaným užívaním drogy² (Urban,1973, s.12). Svetová zdravotnícka organizácia používa i pojmy „návyk“ a „drogová závislosť“. Pri návyku ide o závislosť psychického charakteru, ktorá sa prejavuje túžbou po droge. Fyzická závislosť nie je ešte prítomná. Ide preto o počiatočné štádium toxikománie.
Drogová závislosť
Tento pojem je synonymom pojmu toxikománia. „Drogová závislosť znamená psychický a niekedy tiež fyzický stav vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, je charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahrňujú nutkanie brať drogu stále, alebo pravidelne pre jej psychické účinky a niekedy tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam vyplývajúcim z jej neprítomnosti“ (Urban,1973, s.14). Drogová závislosť je choroba. Je charakteristická naliehavou túžbou po účinkoch drogy, ktorú chorý užíva aj napriek tomu, že si s tým spôsobuje nepríjemné problémy. K závislosti sa človek obyčajne dostáva cez experimentovanie. Spočiatku môže dotyčný užívanie drogy kontrolovať, ale obyčajne to nerobí natoľko, aby s tým prestal. Zvlášť vtedy, pokiaľ existujú dôvody pre ďalšie užívanie, ako napríklad osobné problémy, nuda, stres, tlak rovesníkov, choroba a podobne. Po čase ale stráca závislý schopnosť užívanie drog kontrolovať a jeho životný štýl sa mení natoľko, že je pre neho ťažké opustiť užívanie drog. Drogová závislosť má dve formy :
Psychická závislosť
Je to duševný stav pochádzajúci z podávania drogy. Psychická závislosť sa prejavuje v zmene duševného stavu užívateľa drog následkom opakovaného podávania návykovej látky. Tento druh závislosti je sprevádzaný túžbou opäť požívať drogu. Vznik psychickej závislosti je viazaný na psychické zážitky, ktoré droga konzumentovi poskytuje. Psychická závislosť sa môže niekedy viazať aj na špecifické faktory, ktoré sú spojené s rituálom užívania drogy, napríklad skupinový abúzus, prostredie v ktorom sa droga konzumuje, hudba a podobne.
Fyzická závislosť
Je stav organizmu, ktorý vznikol podávaním drogy, spravidla dlhodobejším a častým a ktorý sa prejavuje výskytom abstinenčných príznakov, ak je podávanie drogy na určitú dobu zastavené. Organizmus zahrnul drogu do svojej látkovej výmeny. Abstinenčné príznaky sú subjektívne nepríjemné a niekedy aj nebezpečné zmeny psychických a fyzických funkcií. Tieto príznaky sú rôzne napr. zívanie, potenie, zmeny teploty, bolesti kĺbov, nechutenstvo, úzkosť, nepokoj, nespavosť, kŕče, epileptické záchvaty, tráviace poruchy a pod. Účinok drogy na organizmus je zväčša trvalý a toxický. Toxicita drogy sa často vyjadruje prostredníctvom smrtiacej (letálnej) dávky, ktorá je špecifická pre každú drogu a tiež pre človeka. Toxický vplyv drogy po jednorázovom podaní označujeme pojmom akútna intoxikácia. Jej následky sú dočasné s možnosťou obnovy pôvodného stavu. Pri niektorých drogách môže u citlivejších ľudí vzniknúť závislosť aj pri prvom podaní, napríklad pri heroíne. Pri opakovanom podávaní drogy a ich dlhotrvajúcom vplyve na organizmus vzniká chronická intoxikácia, ktorá má trvalé následky a obnova pôvodného stavu je málo pravdepodobná (Kolibáš, Novotný,1996)
V súvislosti s užívaním drog sa možno stretnúť s nasledovnými termínmi: úzus, abúzus a misúzus .
Úzus – znamená mierne používanie drog, vzťahujúce sa hlavne na alkohol. Ide o situácie, keď dochádza k užívaniu v prijateľnom množstve, v prijateľnom veku, v prijateľnom zdravotnom stave a vo vhodnej dobe. Alkohol je konzumovaný ako nápoj, ktorý doplňuje jedlo i ako pochutina. Úzus predstavuje aj užívanie liekov, resp. drogy v zhode s predpismi, v záujme jednotlivca i spoločnosti (napr. pri chorobe).
Misúzus – množstvo alkoholu, ktoré je pre zdravého človeka neškodne užité – úsus, znamená pre iného zneužitie. Jedná sa o prípady, keď napríklad vodič vozidla užije malé množstvo alkoholu, ktoré by za iných okolností bolo prijateľné a tolerované, u neho v tomto prípade ide o zneužitie alkoholu, nakoľko to priamo príslušné zákony zakazujú. Porovnateľné je to i s mladistvými, ktorí by vzhľadom na svoj vek nemali alkohol užívať vôbec, keď vypijú malé množstvo alkoholu. Tak isto aj tehotná žena, ktorá užíva minimálne množstvo alkoholu ohrozuje nenarodené dieťa, ako aj seba samú. Misúzus je vlastne nevhodné alebo chybné užívanie drogy.
Abúzus - je stav, keď sa drogy (napr. lieky) neužívajú na stanovený cieľ, ale na iné účely, prípadne sú užívané nadmerne, v nevhodnom čase alebo v nevhodnej kombinácii. U detí a mladistvých môže spôsobiť ohrozenie dospievania, u dospelých osôb spôsobuje nepriaznivý vývoj psychickej a fyzickej výkonnosti.
V súvislosti s užívaním drog alebo liekov môže postupne vzniknúť drogová závislosť. Podrobnejšie sa drogovými závislosťami budeme zaoberať v nasledujúcej kapitole.
2 TYPY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ
Drogy možno deliť podľa rôznych kritérií. Najčastejšie sa delia podľa legálnosti. V takom prípade hovoríme o ilegálnych (zakázaných drogách) a legálnych (bežne konzumované, tzv. kultúrne drogy). Známe je i delenie na mäkké a tvrdé drogy (Masár,Ondrejkovič,1999). Medzi ďalšie významné kritérium patrí účinok drog na organizmus človeka. Podľa toho delíme drogy na :
„ 1. psychostimulačné - dočasne povzbudzujú a vyvolávajú stav eufórie a dobrej nálady. Aktivizujú centrálnu nervovú sústavu (napr. kokaín, efedrín, fermetrazín a pod.)
2. psychoinhibičné – majú tlmivý účinok, dočasne potláčajú tieseň, úzkosť a depresívne nálady (napr. morfín, heroín, alkohol, sedatíva, analgetiká)
3. dezintegračné – narušujú nervovú sústavu, vyvolávajú halucinácie, ilúzie a fantázie“ (Ondruš, 1983, s.9).
Doteraz nebolo možné zostaviť komplexný zoznam látok, ktoré vyvolávajú drogovú závislosť, pretože sa vyskytujú v rôznych zmesiach a neustále vznikajú nové. A. Pavúk (1997) uvádza, že drogy, ktoré sa dnes zneužívajú a používajú možno z hľadiska drogovej závislosti rozdeliť do týchto hlavných typov :
Þ drogová závislosť opiátového typu
Þ drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom
Þ drogová závislosť kokaínového typu
Þ drogová závislosť kanabisového typu
Þ drogová závislosť amfetamínového typu
Þ drogová závislosť kathového typu
Þ drogová závislosť halucinogénového typu
Þ drogová závislosť solvenciového typu
Þ drogová závislosť alkoholového typu
Þ drogová závislosť tabakového typu
Þ drogová závislosť kofeínového typu
2.1 Drogová závislosť opiátového typu
Tento typ drogovej závislosti nazývame tiež morfínový typ. Tento typ drogovej závislosti je odvodený od morfia, hlavnej účinnej látky ópia. Ópium je zaschnutá šťava z nezrelých makovíc. Ópium sa pôvodne používalo ako liek na utíšenie bolestí. Morfium je hlavným účinným alkaloidom ópia. Pri morfínovom type závislosti ide najmä o zneužívanie morfínu, kodeínu a heroínu.
Morfín je kryštalický, bezfarebný prášok, známy od roku 1803. Má silný analgetický účinok a preto sa zdravotne využíva pri utlmovaní veľkých bolestí, napr. pri rakovine. Často dochádza k jeho zneužívaniu zdravotníkmi (Smik,1994).
Kodeín je derivát ópia, ktorý sa liečebne používa najmä proti kašľu, ale tiež pri liečbe úzkosti a iných ochorení. Toxikomani z neho vyrábajú v kombinácii s inými látkami silnejšie drogy, napr. Pervitin, zväčša na vnútrožilovú aplikáciu. Chronické užívanie kodeínu vedie k rôznym poruchám, ako sú záchvaty nočného desu, zvýšená dráždivosť, pokles zvyčajných zábran a citové rozladenie.
Heroín je ďalší derivát ópia. Dnes sa považuje za jednu z najnebezpečnejších látok vôbec. Po injekcii heroínu do žily prichádza pocit príjemného opojenia, bezbolestnosti a nezáujmu o okolie. Heroinista je schopný olúpiť i zabiť človeka, len aby získal prostriedky na nákup drogy na najbližšie dni (Ondruš,1999).
Abstinenčné príznaky po odňatí drogy na báze ópia začínajú asi po 5 – 15 hodinách. Po uplynutí tohto času toxikoman začína slziť, má vodnatý výtok z nosa a pokrytý je studeným potom. Potom sa môže dostaviť krátky spánok. Kríza nastáva medzi 36. – 72. hodinou po poslednej dávke drogy. U subjektu nastáva prílišné potenie, tras celého tela, kŕče, nekontrolovateľne zíva, plače, z nosa mu vyteká množstvo vodnatého sekrétu. Stúpa mu krvný tlak, objavuje sa tachykardia, tonicko-klonické kŕče a úporná hnačka. Po psychickej stránke je subjekt vzrušený, vydesený , inokedy hlboko depresívny (Novomeský, 1996). Podľa výpovedí závislých je omámenie heroínom to najkrajšie, čo si človek dokáže predstaviť. Preto môžeme považovať závislých už aj ľudí, ktorí túto drogu vyskúšali len raz, pretože po prvom, či druhom vyskúšaní už v tom plávajú. Je to droga s rýchlym smrtiacim účinkom, pretože pocit omámenia je neovládateľný.
2.2 Drogová závislosť na drogách s centrálne tlmivým účinkom
Ľudstvo už od nepamäti hľadalo liek na poruchy spánku a tlmenie nežiadúceho vzrušenia, najskôr v prírodných látkach, neskôr aj v syntetických prípravkoch. Najčastejšie ide o lieky zvané hypnotiká, analgetiká a antipiretiká. Najobľúbenejším liekom, ktorí naši občania používajú ako všeliek je Acylpyrín. Abstinenčné príznaky tohto lieku sa však nepozorovali (Ondruš,1999). Popri analgetikách a antipyretikách sú narkomanmi zneužívané aj iné druhy liekov, napr. sedatíva, ataraktiká, barbituráty, ktoré slúžia na potláčanie stavov úzkosti, depresií a celkove pôsobia tlmivo na nervový systém. Často sú zneužívané najmä ženskou časťou populácie a starými ľuďmi pri rôznych chorobách (Hroncová,1996).
2.3 Drogová závislosť kokaínového typu
Názov závislostí je odvodený od alkaloidu kokaín. Vyrába sa z rastliny koky pravej, ktorá sa ešte dnes vo veľkom pestuje v krajinách strednej, ale najmä južnej Ameriky, predovšetkým v chudobných oblastiach Ánd, Peru, Kolumbie a Bolívie.
Synteticky sa z kokaínu vyrába prokaín, ktorý sa používa na lokálnu anestézu pri lekárskych zákrokoch (Hroncová,1996). Kokaín je jemne zrnitý biely prášok bez zápachu, horkej chuti. Príjemné pocity eufórie vznikajú zvyčajne až po opätovnom užívaní kokaínu. Dlhšie užívanie kokaínu vedie k návyku na túto drogu. V popredí typického chronického užívania kokaínu je celková schátralosť, s výrazným poklesom hmotnosti. Subjekt je v stave trvalého nepokoja, motorickej agitácie, má lesklé oči s charakteristickým rozšírením zreníc. Zvyšuje sa i sexuálne dráždenie a znižujú sa zábrany.
Novší spôsob kokainizmu súvisí s fajčením kryštalickej formy kokaínu. Toto spojenie kokaínu s heroínom sa šíri pod menom crack. Je to jemný biely prášok, takmer nerozlíšiteľný od čistého kokaínu. Pomenovanie obrazne vyjadruje rýchlosť a silu, akou sa navodzuje stav narkotického opojenia (Ondruš, 1999).
2.4 Drogová závislosť kanabisového typu.
Tento typ drogovej závislosti súvisí s užívaním hašiša a marihuany. Obe látky sa získavajú z konopy siatej (Canabis sativa) pochádzajúcej z Himalájí.
Marihuana sa vyrába sušením listov a kvetov konope, po rozdrvení sa používa ako tabak.
Hašiš je hnedá živica z kvetov indického konope. Je to tmavá guma, ktorá sa pridáva do rôznych nápojov a pokrmov. Pri dlhodobom užívaní kanabisových drog sa narušuje pamäť a intelekt vôbec. Vzniká pocit eufórie, ale aj halucinogénne stavy. Chronickí užívatelia hašišu bývajú apatickí, strácajú schopnosť pravidelnej spoločenskej aktivity. V krajných prípadoch môže nastať duševná i telesná devastácia ich osobnosti (Hroncová, 1996).
2.5 Drogová závislosť amfetamínového typu
Snahám človeka regulovať potrebu spánku, odpočinku či bdelosti napomáhajú psychostimulanciá, najmä látky zo skupiny tzv. budivých amínov. Ide o látky amfetamínového typu, napr. fenmetrazín, dexfenmetrazín, pervitín (metamfetamín – slangovo : piko, perník, péčko). Abúzus amfetamínov je dnes veľmi vážnym problémom, lebo okrem zdravotných následkov vedie často ku kriminalite, k agresívnym činom či vraždám.
Najčastejší spôsob aplikácie je per os. V rozpustnej forme sa často aplikuje injekčne do žíl. Požitie amfetamínov prináša spočiatku zvýšenie psychickej aktivity, výkonnosti a sústredenosti. Dopovaný stráca pocit strachu, stáva sa útočným, neváha hazardovať ani s vlastným telom. Nadmerné užívanie amfetamínov vedie k duševnej chorobe, ktorá sa prejavuje napr. chorobnou vzťahovačnosťou, žiarlivosťou, pomätenosťou a agresivitou (Ondruš, 1999).
2.6 Drogová závislosť kathového typu
Tento typ drogovej závislosti dostal pomenovanie podľa kríka alebo malého stromčeka katha jedlá, ktorý sa pestuje vo východnej Afrike a južnej Arábii. Na omamovanie sa používajú najmä mladé listy, puky a zelené výhonky. Buď sa žujú, alebo sa pijú vo forme nálevu. Účinné sú aj vetvičky a koreň kathy. V Etiópii sa katha pridáva do medu, v iných krajinách Afriky sa z nej pripravuje čaj. V menších dávkach majú alkaloidy kathy povzbudivý účinok. Dlhšie užívanie drogy má za následok výrazné orgánové zmeny, zápal sliznice, ústnej dutiny, zápaly žalúdka a postupnú degeneráciu žalúdkovej a čevnej sliznice. U chronických konzumentov sa poškodzujú cievy a srdce, vyvíja sa apatia, strácajú schopnosť sústrediť sa, oslabuje sa ich zmysel pre reálny život, klesá ich fyzická aktivita, nemajú chuť do jedla a strácajú pohlavnú vzrušivosť (Ondruš, 1999).
2.7 Drogová závislosť halucinogénneho typu.
Pri drogovej závislosti tohoto typu ide o užívanie látok, ktoré vyvolávajú halucinácie a iné vízie. Po ich použití výrazne stúpa vnímavosť na rôzne podnety z okolia a súčasne klesá schopnosť koncentrácie a koordinácie týchto podnetov. Vynárajú sa dávno zabudnuté spomienky či zážitky a všetko spolu tvorí snové obrazy.
Medzi najznámejšie druhy tohto typu patrí psilocybín, meskalín, bufotenín a LSD.
Psilocybín je omamná látka izolovaná z mexickej huby holohlavec mexický.
Meskalín je prírodný halucinogén, izolovaný z mexického kaktusu peyotl a nazývaný podľa indiánskeho kmeňa Meskalero (Novomeský, 1996).
Bufotenín je jed vylučovaný žľazami juhoamerickej ropuchy Bufo marinus. Najznámejším halucinogénom v súčasnej dobe je LSD. Je to polosyntetická látka, pripravená z námeľových alkaloidov. Námeľ je parazitická huba rastúca na ražných zrnách. Nebezpečenstvo užívania halucinogénov spočíva v možnosti poškodenia duševného i telesného zdravia a poškodenie rodičovských funkcií. Hrozí nebezpečenstvo samovražedných pokusov, preto intoxikovaného nemožno nechať osamote (Ondruš, 1999).
2.8 Drogová závislosť solvenciového typu
Solvenciá ( organické rozpúšťadlá ) sú v podstate náhradnou drogou popri iných drogách. Sú ľahko dostupné a vyhľadávajú ich osoby s konfliktami v rodine, v škole i v spoločnosti (Novomeský,1996). Vdychovanie týchto látok sa nazýva sniffing – fetovanie. Najčastejšie sa na tento účel zneužíva éter, chloroform, acetón, toulén, benzín a terpentín. Niektoré z týchto prchavých látok sú súčasťou lepidiel alebo rozpúšťadiel (Ondruš, 1999).
Toxikomani inhalujú solvenciá hlbokými vdychmi nosom priamo z obalu (plechovica, fľaša) alebo si prikladajú navlhčený kúsok látky k nosu. Za účelom obmedzenia úniku prchavej látky do okolitého priestoru si často ukrývajú nádobu s látkou pod prikrývku, deku alebo vankúš (Novomeský, 1993). V menších dávkach spôsobujú tieto látky zmeny nálad, vo väčších sa objavujú zmeny vnímania ako sú ilúzie a halucinácie. Pri ich užívaní dochádza k ťažkým psychickým závislostiam, vážnym telesným a duševným poškodeniam, dokonca až k smrti toxikomana (Smik, 1994).
2.9 Drogová závislosť alkoholového typu
Alkohol je známy od praveku a patrí medzi tzv. legálne drogy. Pôsobí na nervový systém, vegetatívny systém, na vedomie a centrá emócií. Vzhľadom sa zhubný účinok na ľudský organizmus, ľudskú psychiku a spoločnosť v prípade jeho nadmerného užívania a vzhľadom na jeho najväčšie rozšírenie na celej planéte predstavuje stále drogu číslo jedna. Nie nadarmo je označovaný za metlu ľudstva. Jeho ľahká dostupnosť z neho robí v našich podmienkach najviac používanú látku. Alkoholom sa oslavuje narodenie dieťaťa, rôzne slávnostné udalosti, alkohol nechýba ani pri poslednej rozlúčke s človekom.
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie: „alkoholik je človek, u ktorého dosiahla závislosť od alkoholu taký stupeň, že mu spôsobuje zreteľné poruchy a ujmu v spoločenských vzťahoch, v spoločenskej činnosti a na telesnom i duševnom zdraví„ (Hroncová, 1996, s. 82). Človek, ktorý bez alkoholu už nevie existovať a je stále opitý sa nazýva notorický alkoholik. Rozlišujeme štyri skupiny ľudí podľa ich vzťahu k alkoholu: „abstinenti, konzumenti, pijani, alkoholici „ (Ondruš, 1983, s. 27).
Abstinenčný syndróm u tohto typu drogovej závislosti sa prejavuje triaškou, potením, zvracaním, zrýchlením srdcovej činnosti, zvýšenou telesnou teplotou, hypertenziou, epileptickými záchvatmi, prípadne alkoholickým delíriom. Okrem delíria sa môžu objaviť aj alkoholické psychózy, ktoré sú prejavom chronického alkoholizmu (Smik, 1994). Popri zdravotných sú vážne aj spoločenské dôsledky alkoholizmu. Pri vzniku závislosti dochádza k zruinovaniu osobnosti človeka, človek sa stáva otrokom alkoholu.
2.10 Drogová závislosť tabakového typu
Tabakizmus, alebo nikotinizmus patrí popri alkoholizme a kofeinizme medzi najrozšírenejšie druhy toxikománie, s vysokým stupňom spoločenskej tolerancie. Hlavným alakloidom tabaku, ktorý spôsobuje závislosť na ňom je nikotín. Je to veľmi prudký jed, účinkami porovnateľný s cyankálmi. Pri vyfajčení prvej cigarety sa obyčajne stretávame s akútnou otravou nikotínom. Prejavuje sa zblednutím, studeným potom, zvracaním, závratmi a bolesťami hlavy. Negatívne účinky fajčenia tabaku sú okrem zhubných nádorov, srdcových ochorení aj ďalšie choroby dýchacieho ústrojenstva, choroby ciev, poškodenie žalúdka, pokles potencie mužov, riziko poškodenia dieťaťa u tehotných žien a iné. Nikotín vyvoláva okrem silnej psychickej závislosti aj telesnú závislosť (Vavrinčíková, in: Hroncová a kol, 2004). Medzi ďalšie zložky tabakového dymu okrem nikotínu patria oxid uhoľnatý a decht.
Oxid uhoľnatý vzniká pri neúplnom spaľovaní uhlíkových látok. Negatívne vplýva na okysličovanie krvi, pretože vyraďuje z činnosti hemoglobín. Chronická otrava vyvoláva poruchy nervovej a srdcovo-cievnej sústavy. Decht obsahuje karcinogény, vyvolávajúce rakovinové bujnenie (napr. benzyprén), najmä rakovinu dýchacích ústrojov, hrtana, pľúc a podobne (Hroncová, 1996).
2.11 Drogová závislosť kofeínového typu
Ide o závislosť od kofeínu, teofínu, teobromínu a iných alkaloidov, ktoré sa nachádzajú v káve, v čaji, coca-cole a obsahuje ich tiež kakao. Kofeín v nízkych dávkach pôsobí povzbudivo, vo vyšších dávkach môže pôsobiť ako jed. Pri nadmernom pití kávy sa objavujú negatívne dôsledky ako sú časté bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak, nechuť do jedenia, ranné vracanie, bolesti vnútorných orgánov a niekedy aj psychické zmeny – depresie (Ondruš, 1983). Pre sociálneho pracovníka je veľmi dôležité poznať hlavné prejavy a znaky, ktoré sú zrejmé pri užívaní drog.
3 INDIKAČNÉ ZNAKY ZNEUŽÍVANIA DROG
Veľa dospievajúcich si myslí, že sú skrátka primladí na to, aby sa stali alkoholikmi alebo závislými od drog. To je však osudný omyl. Do poradní pre drogovú závislosť chodia dokonca niekedy aj deti .Čo je však najsmutnejšie, ich najbližšie okolie to ani len netuší. Rodičia zaneprázdnení svojimi povinnosťami si nevšimnú, že ich dieťa berie drogu, hoci v jeho živote sa veľa vecí a znakov zmenilo.
V tejto časti sa budeme zaoberať tzv. indikačnými znakmi, ktoré sa vyskytujú u závislého. Tieto varovné signály by mali upozorniť okolie, že niečo nie je v poriadku. Aj keď sa zmeny osobnosti prejavujú na každom dieťati inak, takmer vo všetkých prípadoch ide o zmeny k horšiemu. Skutočnosť, že zmeny sú očividné a viditeľné, prispieva k tomu, že konfrontácia s dieťaťom je nevyhnutná. Indikačné znaky zneužívania drog zaradíme podľa Dimoffa, Carpera (1994, s.32) do piatich skupín :
„ 1. Povahové zmeny
- Zmeny aktivít a návykov
- Zmeny zovňajšku
- Vybavenie pomôckami
- Problémy so zákonom “
Povahové zmeny
Povaha dieťaťa sa náhle celkom mení. V krátkych časových intervaloch sa mení jeho nálada. Je podráždenejšie, tajnostkárske, nepriateľské, má depresie, je utiahnuté do seba, pociťuje úzkosť a je zábudlivé. Dieťa je vzdorovité a nedodržiava rodinné pravidlá, odmieta hovoriť s rodičmi, narastá izolovanosť od rodiny. Klesá u nich záujem o priateľov, ktorí neberú drogy. V neskoršom období začínajú zanedbávať osobnú hygienu, odev a zovňajšok. Často rozprávajú alebo píšu o smrti (Dimoff, Carper, 1994).
Zmeny aktivít a zvykov
Závislé dieťa sa na dlhý čas utiahne do svojej izby. Dobrovoľne vykonáva práce, pri ktorých nie je rodičom na očiach. Už si nepotrpí na systém a poriadok. Ustavične ukrýva nejaké veci, z domu sa strácajú lieky, alkohol alebo peniaze. Zhoršuje sa jeho prospech v škole, v triede zaspáva, stráca motiváciu, často mešká a vynecháva hodiny. Nápadné by nám mali byť aj niečím neodôvodnené stavy nápadnej veselosti, alebo aktivity. Zvlášť nápadná je náhle vzniknutá nočná nespavosť, stavy skleslosti, únavy a opakujúce sa depresívne rozklady. Nie je možné ale vylúčiť, že podobné chovanie môže byť jednoducho prejavom ochorenia.
Zmeny zovňajšku
Typický je úbytok na hmotnosti, žalúdočné kŕče a únava. Dieťa má krvou podliate, napuchnuté alebo sklené oči, má rozšírené alebo zúžené zrenice. Má boľavý nos okolo nozdier, kýcha a krváca z nosa. Pri žilách má viditeľné znaky po injekčných vpichoch. Dieťa stráca motorické ovládanie, chodí pomaly a je nemotorné (Dimoff, Carper, 1994).
Vybavenie pomôckami
Môžeme u nich v izbe nájsť rôzne predmety a pomôcky, ktoré sú dôkazom ich závislosti ako sú fajky, doplnky k fajkám, cigaretové papieriky, handry a vrecká so stopami po chemikáliách, ihly, lieky, očné kvapky, nosný spray a podobne. Tu je situácia jasná. Napriek tomu sa pomerne často stáva, že rodičia v tejto situácii radi uveria vysvetleniu, že „náradie“ je niekoho cudzieho, len v úschove a podobne. Toto vysvetlenie je síce možné, ale veľmi nepravdepodobné.
Problém so zákonom
Závislý býva obvinený z krádeže, vlámania, z prechovávania drog. Môže byť prichytený pri poškodzovaní majetku a rôznych prejavoch agresie.
Musíme tiež spomenúť, že tieto popísané prejavy sú často znakom recidivuálneho návyku. Preto je dôležité rozpoznať prvotné znaky, ktoré sa prejavia po prvých kontaktoch s drogou.
Čo si počať, keď zistíme, že naše dieťa berie drogy ? Môže sa to stať každému z nás. Podľa štatistík má s drogami (hoci prevažne s takzvanými „ľahkými“) nejakú skúsenosť každý tretí človek vo veku osemnásť rokov. Drogová skúsenosť je závažný fakt, ale nemusí nutne znamenať viac, než rizikový životný experiment. Ale pokiaľ celá vec s experimentom neskončí, vzniká drogový problém. Cieľom by malo byť vylepšenie daného stavu a nie zhoršenie už tak neveselej situácie. Veľmi dôležité je nepanikáriť a uvedomiť si, že situáciu nie je možné vyriešiť za deň ale ani za týždeň. Budú nutné dlhotrvajúce opatrenia. Je nutné najprv všetko premyslieť a pripraviť. Veľmi dôležité je zohnať si všetky dostupné informácie, teda odbornú literatúru, skúsenosti okolia, ale hlavne kontaktovať zariadenia, ktoré s drogovým problémom profesionálne pracujú.
Snáď najdôležitejšie je uvedomiť si, že týmto príznakom a teda závislosti treba predchádzať, to znamená realizovať alternatívnu prevenciu (Dimoff, Carper, 1994).
4 FAKTORY VZNIKU DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ
Dlho sa venuje pozornosť otázke príčin vzniku závislostí. Jedna skupina predpokladá, že závislosť môže vzniknúť u disponovaných osobností, ktoré sú proti drogám odolnejšie. Nezistila sa však žiadna špecifická vlastnosť, ktorá by naznačovala takúto odolnosť. Nepodarilo sa ani dokázať, ktoré osoby sú jednoznačne predurčené k vzniku závislosti a preto sa došlo k záveru, že u každého človeka, ktorý sa dostane do styku s drogou môže dôjsť k vzniku závislosti.
Podľa Emila Urbana (1973) drogová závislosť u jedinca vzniká, rozvíja a udržiava sa kombináciou štyroch faktorov :
- faktory farmakologické = droga
- faktory somatické a psychické = osobnosť
- faktory enviromentálne = prostredie
- faktory percipitačné = podnet, stimul
Súčasní autori Novotný a Ondrejkovič (1999) k faktorom vzniku drogovej závislosti ešte zaraďujú piaty faktor : faktor frekvencie = častosť. Vzniká tak obrazec spĺňajúci teoretické predpoklady na rizikové správanie ľudí pri vzniku drogových závislostí (Novotný, 1999).
Interakčný päťsten drogových závislostí
Obr. 1
1. Faktory farmakologické - droga
Droga je látka vyvolávajúca psychickú a fyzickú závislosť organizmu. Drogy pôsobia na každého jednotlivca individuálne. Závisí to od charakteru a stupňa vytvorenej závislosti, od miery drogovej tolerancie, spôsobu aplikácie drogy, metabolizmu, vylučovania, psychiky a telesnej konštitúcie a tiež aj iných faktorov (Urban, 1973).
2. Faktory somatické a psychické – osobnosť
Drogová závislosť môže vzniknúť u každého jednotlivca. K zneužívaniu drog majú sklony určité skupiny ľudí, ide najmä o psychopatické osoby s črtami vôľovej slabosti, nedostatočnej zdržanlivosti, osoby schizoidné a hysterické. Ďalej sú to neurotici, ktorí nedokážu primerane riešiť rôzne konfliktové situácie a hľadajú únikové spôsoby riešenia problémov.
Rizikovou skupinou sú deti a mládež. Platí tu pravidlo, že čím nižší vek, tým kratší čas je potrebný pre vznik drogovej závislosti. Asi 60 % závislých osôb sú však ľudia charakterovo nenápadní, priemerní, u ktorých vzniká závislosť pôsobením vonkajších vplyvov (Hroncová, 1996).
3. Faktory enviromentálne - prostredie
Človek tvor spoločenský v podstate celý život trávi ako člen rôznych skupín, a to buď primárnych (rodina, priatelia) alebo sekundárnych (kluby, združenia). V týchto skupinách si človek utvára svoju osobnosť, svoje správanie, učí sa. Vplyv na vznik závislosti môžu mať tiež niektoré rizikové povolania, kde pracovníci prichádzajú do styku s návykovými látkami. Rozhodujúci význam sa pripisuje rodine. V rodine sa môže dostať po prvýkrát do kontaktu s alkoholom, tabakom, kofeínom alebo drogami. Ďalšími negatívnymi faktormi v rodinnom prostredí sú disharmonické vzťahy, nedostatok citových pozitívnych väzieb medzi rodičmi, rodičmi a deťmi, najmä zo strany matky, deprivácia vo vzťahu k otcovi, nedostatky vo výchovnom pôsobení rodičov. E. Urban (1973, s. 44) uvádza, že: „nepriaznivý vplyv vzoru rodiča a iných členov rodiny patrí k najčastejším príčinám závislosti na alkohole, tabaku a iných drogách“. Zlyhávanie autority rodičov a disharmonické vzťahy v rodine vyháňajú mladého človeka do rôznych zoskupení, partií, tlúp a gangov. Prvotné strety s alkoholom, tabakom a drogami sa odohrávajú prevažne v partiách, na diskotékach a zábavách. Túžba objaviť niečo nové, nepoznané, nezostať v hanbe, vedie k užitiu drogy a následne i k vzniku závislosti.
4. Faktory percipitačné – podnet, stimul
Jedným z dôvodov, aby človek užil drogu je vždy potrebný nejaký podnet, spúšťajúci, ktorý uvedie chod zložitej interakcie medzi drogou, osobnosťou a prostredím. U mladistvých býva častou pohnútkou užívania drogy snaha po napodobňovaní dospelých, únik pred nepríjemnými problémami v rodine a škole, ale tiež nuda, zvedavosť a umelé zvyšovanie pocitu odvahy, resp. smelosti (Hroncová, 1996). Nezriedka sa mladý človek stane konzumentom drogy bez vlastného zapríčinenia, prostredníctvom nápojov alebo jedla, do ktorých mu bola úmyselne namiešaná droga, napr. na diskotékach, zábavách, v školách a pod. Deti a mládež predstavujú rizikovú sociálnu skupinu a preto jej treba venovať zvýšenú pozornosť.
5. Faktor frekvencie - častosť
K vyššie uvedeným základným faktorom bol neskôr pridaný aj „faktor frekvencie“. Poukazuje na častosť užívania drogy (Novotný, in: Ondrejkovič, Poliaková a kol.,1999). Nie každý konzument sa stane závislým. Na rozvinutie závislosti je potrebný určitý čas a frekvencia užívania drogy, ktoré sú špecifické a odlišné u jednotlivých drog i osôb, napr. pri heroíne ide o krátky čas užívania, pri alkohole o dlhší čas užívania, aby vznikla závislosť. J. Hroncová (1996, s. 89) uvádza: „čím nižší vek, tým kratší čas je potrebný pre vznik drogovej závislosti“.
K poznaniu príčin užívania drog a vzniku drogových závislosti významne prispeli aj výskumy v oblasti vývinovej psychológie. Známy je Silbereisenov Model šiestich ciest užívania drog :
1. Užívanie drogy ako náhrady. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa cíti mladý človek vo svojom vývoji blokovaný alebo keď nemôže presadiť podstatné autonómne túžby. V takom prípade plnia drogy funkciu záskoku náhradného cieľa.
2. Užívanie drogy ako úmyselného porušovania noriem. Ide o odmietanie uznávaných spoločenských hodnôt a noriem.
3. Užívanie drog s funkciou vyrovnávania záťažových, prípadne krízových situácií. Keď je mladý človek zaťažený príliš veľkým množstvom naliehavých úloh a najmä tých, ktoré vyplývajú z vlastného želania, dochádza k stavu, keď sa stáva repertoár jeho riešení nedostatočným. Dochádza k vývinovému stresu. V tomto prípade zaujíma užívanie drogy vyrovnávaciu funkciu.
4. Užívanie drog ako cesta k rovesníkom. Ak je užívanie drog značne rozšírené v sociálnom okolí, konzumovanie drog má značný význam pre vstup do skupiny rovesníkov. Prežívanie účinku drog a s tým spojený pocit spolupatričnosti patria k posilňovacím mechanizmom užívania drogy.
5. Užívanie drogy ako výraz životného štýlu. Užívanie psychotropných látok môže pôsobiť ako sebapotvrdzovanie. Zvýšená túžba po sebapotvrdení môže byť posilnená reklamou alebo masmédiami s fajčiacimi, pijúcimi alebo drogujúcimi hrdinami, s ktorými sa mladý človek môže stotožňovať.
6. Užívanie drogy ako demonštrácia vlastnej dospelosti, prípadne nezávislosti. Užívanie drog, najmä fajčenie, znamená preberanie spôsobov správania dospelých.
Mládež predstavuje najrizikovejšiu skupinu pre vznik drogových závislostí. Pri hľadaní vlastnej identity a snahe osamostatniť sa, toto neprebieha bez problémov. Adolescent reaguje na vzniknuté problémy rôznym spôsobom, čo demonštruje aj uvedený model.
5 PREVENCIA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ
Spoločnosť ako aj jedinec sa vyznačuje tendenciou brániť sa pred vecami, ktoré ho ohrozujú, alebo akokoľvek poškodzujú. Je dokázané, že repersie, ktoré obmedzujú dostupnosť návykových látok nemôžu samé o sebe problém drogových závislostí vyriešiť. Stále viac sa kladie dôraz na opatrenia, ktoré urobia jedinca, ako aj spoločnosť ako takú odolnými voči lákadlu drog. Samotné slovo prevencia sa vo všeobecnosti používa na označenie predchádzaniu, alebo zabráneniu určitých rizík. Hlavným jeho cieľom je vopred sa vyhnúť problému, vedieť o jeho existencii a z neho vyplývajúcich nebezpečenstvách. Prevencia znamená predchádzanie nežiadúcich spoločenských javov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti (Hroncová, 1996). Prevýchova a resocializácia deviantného správania mládeže je zvyčajne omnoho ťažšia ako výchova samotná. Ak má byť prevencia akéhokoľvek nežiadúceho javu účinná, treba ju realizovať na všetkých úrovniach spoločnosti (Kopčanová, Krýslová, In: Pedagogická revue, roč. 50,1998). Prevencia drogových závislostí sa stáva uceleným a celoživotným procesom, cieľom vlastnej zodpovednosti za zdravý a zmysluplný život. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri oblasti prevencie: „primárnu, sekundárnu a terciárnu“ (Pavúk, 1997, s. 74).
Primárna prevencia
Primárna prevencia predstavuje predchádzanie vzniku poruchy a úsilie o zachovanie zdravia, rovnováhy a stability. Ide tu predovšetkým o posilňovanie pocitu vlastnej hodnoty a samostatnosti a o podporu kompetencie konania (Smik, 1994).
V rámci primárnej prevencie sa pracuje so zdravou populáciou, ktorú je potrebné motivovať k plnohodnotnému životu. Realizátormi primárnej prevencie sú rodina, škola, mimoškolské zariadenia, masmédiá a iné inštitúcie. V tejto oblasti je potrebné sústrediť sa na ochranné faktory. Potrebné je uvedomiť si fakt, že učiť sa dá slovom, ale vychovávať sa dá len príkladom (Bindasová, Tichý, 1999-2000). Jedným zo základných princípov výchovy je posmeľovať svoje deti, aby verili vo svoje vlastné schopnosti a aby ich aj využívali. To je koniec koncov i jedna z najlepších zbraní, ako uchrániť deti a mladistvých pred drogami.
Z hľadiska rizík vyplývajúcich zo závislosti od návykových látok má primárna prevencia kľúčové postavenie.
Sekundárna prevencia
Oblasť sekundárnej prevencie je oblasťou činnosti prevenčných pracovníkov – špecialistov : psychológov, psychiatrov, sociálnych pedagógov i sociálnych pracovníkov, ktorí prešli špeciálnou odbornou prípravou Sociálna prevencia nastupuje pri ohrození závislosťou. Má zabrániť vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu, zachytiť ich v počiatočnom štádiu. Cieľom sekundárnej prevencie je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia (Bindasová , Tichý, 1999-2000).
Terciárna prevencia
Terciárna prevencia sa prevažne vykonáva pri následnej starostlivosti, teda pri liečebnom postupe medzi terapiou a samotným životom závislého človeka. Táto prevencia spočíva od detoxikácie (vytriezvenia), k psychoterapeutickej, až posterapeutickej starostlivosti, ktorá má najmä sociálny charakter.
Patrí sem predovšetkým resocializácia a rehabilitácia v rámci drogových závislostí rôzneho druhu (alkohol, drogy, patologické hráčstvo), ako proces „trénovania“ návratu do života bez užívania drog. K nej neoddeliteľne patria svojpomocné skupiny – socioterapeutické kluby (Bratislava, Pezinok, Šurany, Banská Bystrica).
Do terciárnej prevencie patrí aj program Harm reduction. Tam, kde z nejakého objektívneho alebo subjektívneho dôvodu nie je reálne doviesť závislého k liečbe, robí sa všetko pre zmiernenie škôd, ktoré pokračujúce zneužívanie spôsobuje. Tento program zahŕňa výmenný program, kde ide hlavne o výmeny striekačiek, ihiel, poskytovanie sterilných tampónov a prezervatívov. Ich snahou je zabrániť rizikám prenosu infekčných ochorení ako je hepatitída , HIV a prenosu rôznych pohlavných chorôb. Tento výmenný program je realizovaný aj v Banskej Bystrici.
Ďalší z programov je substitučný program – metadonovo udržiavací program u závislých od opiátov, ktorí nie sú schopní zastaviť ich užívanie. Tento program je realizovaný formou terénnej sociálnej práce obvykle na miestach, kde sa koncentrujú skupiny závislých – u nás občianske združenie Odyseus v Bratislave (Bindasová, Tichý, 1997-2000).
Takéto pracoviská vytvárajú podmienky pre nadviazanie prvého kontaktu, ktorý môže byť perspektívne premostením k nástupu klienta do niektorej z foriem terapeutickej resp. inej starostlivosti.
5.1 Prevencia závislostí v rodine
Z oblasti sociálnych vplyvov sa osobitný význam pripisuje vplyvu rodiny, školy a rovesníckym skupinám. Rodina je teda prvou inštitúciou, v ktorej prebieha proces socializácie a výchovy dieťaťa. V oblasti uspokojovania citových potrieb je rodina nenahraditeľná. Usporiadaná rodina poskytuje najoptimálnejšie podmienky na jeho zdravý telesný a duševný vývin. Ako každá spoločenská inštitúcia, aj rodina musí plniť určité spoločenské funkcie. Ide najmä o tieto funkcie :
„ 1. biologickú
2. ekonomickú
3. výchovnú
4. emocionálnu a psychohygienickú
5. ochrannú
6. socializačnú“ (Hroncová, 1996, s. 52).
Význam jednotlivých funkcií sa v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti menil. V súčasnosti sa jednotlivé funkcie rodiny prelínajú a navzájom ovplyvňujú. Narušenie alebo neplnenie niektorej z funkcií môže mať negatívny dopad na život celej rodiny.
Zaťažkávacou skúškou pre rodinu a konkrétne pre rodičov predstavuje výchova detí v období dospievania. Puberta je obdobím veľkých zmien, v oblasti záujmov, vzťahov a správania sa mladého človeka. V tomto období musíme byť mladému človeku vzorom. Naše deti majú zakódované prvky ochranného správania sa voči rovesníkom s rizikovým alebo už priamo s drogovým správaním. Je na rodičoch, aby naučili svoje deti povedať nie, ak to neurobíme, dieťa ľahko podľahne rovesníkom s rizikovým správaním. Dobrá výchova je a zostáva nutná.
5.2 Prevencia závislostí vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach
Škola je ďalším z faktorov, ktorý zásadne ovplyvňuje všestranný rozvoj osobnosti detí a mládeže. Ministerstvo školstva SR – tak ako ďalšie rezorty, prijalo a rozvíja vlastné úlohy vyplývajúce z Národného programu boja proti drogám, ktoré zosúladilo s požiadavkami programu Koncepcie prevencie delikvencie a kriminality v rezorte školstva (Kopčanová, Krýslová, In: Pedagogická revue, roč. 50, 1994). V oblasti prevenčnej práce s deťmi a mládežou sa uplatňujú viaceré programy, ako napríklad Peer program (rovesnícky program ), ktorý je zameraný na prevenciu drogových závislostí na základných a stredných školách. Význam slova peer je širší ako len pojem rovesník. Nejde tu len o vekovú blízkosť, ale aj o blízkosť sociálnu (Bindasová, Tichý, 1999-2000). Zavedenie peer programu zameraného na prevenciu závislostí a propagáciu zdravého životného štýlu na školu predstavuje pozitívnu alternatívu. Členovia peer skupiny na škole sú ukážkou toho, že bez drog sa dá žiť a nepitie, nefajčenie a neužívanie drog je normálne.
MUDr. Novotný, popredný slovenský odborník na problematiku drogových závislostí je autorom programu Škola bez alkoholu, drog a cigariet . Cieľom je vytvorenie protidrogovej atmosféry viazanej na región školy. Učiteľ má najväčšie predpoklady byť nezaujatý a pristupovať i k mnohým deťom diferencovane a bez preferencií. Realizácia programu vyžaduje od rovesníkov ako aj koordinátorov spoluprácu so špecializovanými odborníkmi a pracoviskami (Hroncová a kol., 2004). Tento program si neurčuje za cieľ oslobodiť ľudstvo od drog, ale každému nezrelému subjektu chce dať možnosť v rozhodovacej fáze vybrať si vlastnú cestu.
Problém zneužívania drog je vysoko aktuálny a je potrebné mu venovať náležitú pozornosť.
5.3. Úlohy sociálnej práce v prevencii drogových závislostí
„Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia“ (Zákon NR SR č. 195/1998 Z.z. o Sociálnej pomoci). Sociálny pracovník je ten, kto vykonáva sociálnu prácu ako povolanie, zamestnanie.
Predpokladom pre dobre vykonávanú praktickú sociálnu prácu je výchova odborníkov v oblasti sociálnej práce a iných spoločenských vied, na hranici ktorých sa etabluje sociálna práca ako vedný odbor aj ako praktická činnosť. Proces profesionalizácie sociálnych pracovníkov z tohto pohľadu členíme do dvoch základných úsekov :
a, profesionalizáciu formou ďalšieho vzdelávania v školskom systéme
b, profesionalizáciu formou ďalšieho vzdelávania
V prvom prípade ide o odborné vzdelávanie a výchovu na stredných školách, vyšších odborných školách a vysokých školách univerzitného charakteru formou bakalárskeho a magisterského štúdia. Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných, stredných a vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Je súčasťou celoživotného vzdelávania. Za ďalšie vzdelávanie považujeme vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy. Uskutočňuje sa rozličnými formami vzdelávania, napr. seminár, školenie, kurz (Žilová, 2000).
Prevencia v sociálnej práci je i práca s ľuďmi, ktorým hrozí nebezpečenstvo, hoci ešte neupadli do stavu sociálnej tiesne alebo sociálnej núdze, prípadne sociálnej odkázanosti. Prechádza negatívnym sociálnym udalostiam a pre spoločnosť je vysoko efektívna, keď je včasná, sústavná, plánovitá a komplexná (Strieženec, 2001).
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo Koncepciu prevencie sociálno-patologických javov a resocializácie, ktorá obsahuje dve samostatné časti. Prvá časť je zameraná na problematiku prevencie sociálno- patologických javov a druhá časť je špecificky orientovaná na resocializáciu v oblasti drogových závislostí. Z uvedenej koncepcie vyplývajú aj úlohy pre sociálnych pracovníkov.
Podľa zákona o sociálnej pomoci sú formy sociálnej prevencie: „vyhľadávacia činnosť, nápravná činnosť, rehabilitačná činnosť a organizovanie výchovno- rekreačných táborov (Zákon NR SR č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci). Formy, ktorými sa vykonáva sociálna prevencia môžeme chápať ako ponuku, repertoár možností, z ktorého sociálny pracovník vyberá, volí a následne aplikuje pri poskytovaní pomoci, pri riešení určitej životnej situácie. Napr. sociálny pracovník pomáha dieťaťu, ktoré má problémy vo svojom sociálnom prostredí. Problémy sa prejavujú v škole aj v rodine a dôvodom týchto problémov je napr. drogová závislosť dieťaťa spojená s páchaním trestnej činnosti. Po identifikácii problému volí možné formy pomoci. Z ponuky vyberá napr. individuálne poradenstvo, prácu s rodinou, so školou, zároveň sa v rámci činností sociálno-právnej ochrany dieťaťa zúčastňuje na trestnom konaní a pod. Pri pomoci drogovo závislému môže zvoliť individuálne poradenstvo orientované na motiváciu k zmene, po návrate z liečby resocializačné stredisko, ambulantnú resocializáciu a následnú postresocializačnú starostlivosť (www. Employment.gov.sk).
Veľké množstvo pri práci s drogovo závislými ponúka streetwork, ktorý reprezentuje metódu terénnej sociálnej práce. Cieľom streetworku je osloviť tie skupiny, ktoré potrebujú pomoc, ale samy ju nevyhľadávajú a streetworker im poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc v ich prirodzenom prostredí, čiže vstupujú do klientovho prostredia. „Streetworker je sociálny pracovník pre prácu so staršími deťmi a mládežou, ktorý pracuje v ich prirodzenom prostredí. Sociálny pracovník sa vo svojej práci orientuje na podporu záujmov skupín či jednotlivcov pri akceptovaní ich videnia sveta, ich názorov a spôsobu života, zaoberá sa riešením problémov týchto skupín, nie problémov, ktoré svojím konaním spôsobujú spoločnosti“ (J.Hroncová a kol., In: Bednářová, Pelech,1999, s. 7).
Sociálna práca sa musí vykonávať na profesionálnom základe a vyžaduje primeranú odbornú prípravu, dosiahnutie určitého veku, osobnej zrelosti, skúsenosti a etických postojov (www. employment.gov.sk).
5.4 Národný program boja proti drogám
Problematika boja proti drogám sa v posledných desaťročiach opodstatnene dostala do centra spoločenskej pozornosti. V celosvetovom meradle sa hľadajú cesty, ako ľudstvo od tohto problému keď už nie oslobodiť, tak aspoň do určitej miery ochrániť. Vykorenenie toxikománie, ktoré dnes už nie je iba zdravotníckym, ale aj ekonomickým a sociálnym problémom, by za istých okolností pomohlo zlepšiť celkovú zdravotnú a spoločenskú situáciu vo svete.
Slovenskú republiku , jej územie a občanov zasiahla postupná invázia drog, na ktoré nebol dostatočne pripravený systém spoločnosti. Do roku 1995 sa problémy viazané na zneužívanie drog lokalizovali takmer výlučne do hlavného mesta SR, Bratislavy. Dnes je však už zreteľný prienik problému na celé územie krajiny. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa pozornosť odborníkov a politikov sústredila na vypracovanie základnej línie stratégie národnej politiky. Programovú líniu štátu boja proti drogám predstavuje Národný program boja proti drogám, ktorý bol prijatý vládou Slovenskej republiky v auguste 1995. V roku 1999 bol prijatý Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008. Súčasná národná stratégia boja proti drogám bola schválená uznesením vlády v apríli 2004 ako Národný program boja proti drogám na obdobie 2004 až 2008. Súčasný Národný program boja proti drogám je rozpracovaný na Akčné plány rezortov a krajských úradov (http://www.infodrogy.sk).
Hlavným cieľom Národného programu boja proti drogám je vytvoriť účinné nástroje predchádzania ďalšieho zhoršovania situácie v oblasti zneužívania drog (abúzus) a drogovej závislosti občanov Slovenskej republiky, s dôrazom na deti a mládež. Národný program boja proti drogám kladie dôraz na vyváženosť opatrení represívneho a preventívno-liečebného charakteru. Okrem budovania zdravotníckych zariadení pre liečenie toxikománií je jednou z hlavných úloh Národného programu boja proti drogám stimulácia a rozvoj mimovládnych iniciatív v tejto oblasti, aktivity primárnej prevencie cez ovplyvnenie verejnej mienky v zmysle akceptácie a podpory ľudí, ktorí sa rozhodli žiť bez drogy (Pánisová, In: Ondrejkovič, Poliaková a kol., 1999).
Národná protidrogová stratégia sa realizuje v týchto oblastiach :
1. znižovanie dopytu po drogách :
- · prevencia
- · liečba
- · resocializácia
2. znižovanie ponuky drog :
- · represívne opatrenia
- · presadzovanie práva a boj s organizovanou kriminalitou
- · legislatívna oblasť
3. hodnotenie a monitoring :
- · vyhodnocovanie impaktu národného programu – sledovanie efektivity
- · sledovaniespoločenských nákladov na drogy
- · monitorovanie a implementácia základných a kľúčových indikátorov
( v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 302/1993)
- · vývoj systému včasného varovania pri nových syntetických drogách
4. koordinácia protidrogovej politiky :
- · rozšírenie mandátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog na legálne drogy
- · zmena koordinačného mechanizmu na centrálnej a regionálnej úrovni
5. medzinárodná spolupráca.
Zvýrazňuje sa význam medzinárodnej spolupráce, najmä v spojitosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Protidrogová politika Slovenskej republiky je tvorená týmito základnými piliermi :
a, prevencia – aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách
b, liečba – dostupnosť programov liečby závislostí pre širokú verejnosť a znižovanie zdravotných rizík
c, resocializácia – poskytovanie primeranej pomoci pri opätovnej socializácii jednotlivca
d, represia – znižovanie ponuky a presadzovanie práva – súbor zákonných opatrení a aktivít smerujúcich k potlačovaniu ponuky drog.
Každý z týchto pilierov je nezastupiteľný, navzájom sa ovplyvňujúci a doplňujúci (http://www.infodrogy.sk).
Súbežne s prijatím Národného programu boja proti drogám prebehol proces zriadenia nadrezortného orgánu zameraného na boj proti návykovým látkam – Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Je to rozhodujúci orgán vlády pre určovanie stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam. Hlavným poslaním výboru je uplatňovať, rozvíjať a aktualizovať Národný program boja proti drogám, pripravovať podklady na určovanie priorít protidrogovej politiky a vyhodnocovať plnenie Národného programu boja proti drogám. Je koncipovaný ako nadrezortný orgán tak, aby bol schopný obsiahnuť celý rozsah multidisciplinárnej drogovej problematiky a nezasahoval do kompetencií zverených jednotlivým rezortom.
Výkonným orgánom je Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ktorý je zodpovedný za realizáciu prijatých záverov výboru a zároveň plní úlohy spojené s organizačno-technickým zabezpečovaním činnosti výboru. Vytvorenie Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog vychádzalo z odporúčaní Organizácie spojených národov. Výbor začal plniť svoje úlohy v oblasti protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky začiatkom roka 1996 (Pánisová, In: Ondrejkovič, Poliaková a kol., 1999).
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. bol zriadený s účinnosťou od 1. januára 1997 Protidrogový fond ako neštátny účelový fond, ktorý sústreďuje a poskytuje peňažné prostriedky na protidrogovú prevenciu, liečbu a resocializačnú pomoc drogovo závislým osobám Rada Protidrogového fondu schvaľuje Priority protidrogovej politiky vlády, čím určuje hlavné a kľúčové zamerania projektov, ktoré finančne podporuje. Každoročne sa tieto priority aktualizujú (Pánisová, In: Ondrejkovič, Poliaková a kol., 1999).
Súčasný spoločenský pohyb je veľmi dynamický, charakteristický zvýšenou konkurenciou a tvrdou ekonomickou klímov. Čeliť tomuto každodennému tlaku na telesnú i duševnú stránku môže len ten, kto dokáže vyvážiť stres a námahu pracovného procesu. Základ pre zdravý životný štýl, citové zázemie, vyznávanie pravých životných hodnôt – to všetko sú artribúty, ktoré musí človek dostať už v rodine. Len tak sa môže naučiť žiť vedľa drogy a nie s drogou.
Problematikou drog a drogovými závislosťami sa budeme zaoberať aj vo výskumnej časti našej záverečnej práce.
6 PROJEKT VÝSKUMU
6.1 Vymedzenie výskumného problému a predmet výskumu
Drogová závislosť a sociálne javy s ňou spojené sú problematikou natoľko závažnou, že im musí spoločnosť venovať neustálu pozornosť. Sme presvedčení, že škola a učitelia môžu v tomto procese najviac pomôcť. Je potrebné vychovávať deti a mládež tak, aby boli schopní odolať pokušeniu, nátlaku a vedeli o všetkých nebezpečenstvách, ktoré so sebou drogová závislosť prináša.
Z týchto dôvodov sme sa rozhodli uskutočniť výskum zameraný na zistenie súčasného stavu poznania drogovej problematiky u žiakov základnej školy. Mal by poslúžiť na orientáciu učiteľov školy v danej problematike a prípadne pomôcť pri realizácii preventívneho protidrogového problému na škole. Dôležitá je tu aj práca sociálneho pracovníka, ktorý pomáha dieťaťu pri problémoch vo svojom sociálnom prostredí.
Predmet výskumu
Predmetom výskumu boli názory žiakov druhého stupňa Základnej školy v Brezne - Mazorníkove na problematiku drog a drogových závislostí.
6.2 Úlohy a ciele výskumu.
Cieľom výskumu bolo zistiť informovanosť žiakov druhého stupňa o drogách a drogových závislostiach. Uvedené ciele konkretizujeme do úloh výskumu, prostredníctvom ktorých chceme:
¨ zistiť mieru informovanosti žiakov školy o drogách
¨ oboznámiť sa s mierou osobných skúseností žiakov s návykovými látkami
¨ bližšie spoznať motívy, ktoré vedú mladých ľudí k droge
¨ zistiť ich postoje k drogám a drogovej problematike
¨ zistiť, komu deti najviac dôverujú pri riešení drogovej problematike
¨ zistiť, či sa žiaci už stretli s konkrétnou prevenčnou prácou zameranou na drogy
